"Sieň slávy" v sninskom kaštieli

Rhollovci pochádzali zo Spiša a boli nemeckého pôvodu. Ich rodina a predkovia sa zaoberali baníctvom a železiarstvom už od nepamäti. Z maďarských archívov sa dozvedáme, že „Zemanskú listinu“ dostali v roku 1601 s predikátom „Udvarnoki“.

Po tom, ako Jozef Rholl získal zálohou sninské majetky, rozhodol sa tu aj natrvalo usídliť. Preto dňa 18. septembra 1819 predĺžil spomínanú zálohu z roku 1788 na ďalších 32 rokov a v roku 1799 od Vandernátovcov odkúpil dokonca aj kaštieľ, ktorý premenil na reprezentačné rodinné sídlo s krásnymi záhradami. Odtiaľ potom spravoval svoje majetky a podniky na Zemplíne.

Čo ho k tomu viedlo? Traduje sa legenda, ktorá vraví, že Rholl veril na bohaté ložiská zlata a striebra v okolitých Vihorlatských vrchoch. V skutočnosti (a historicky uveriteľnejšie) Jozef Rholl plánoval do okolia Sniny rozšíriť svoje podnikanie v oblasti hutníctva a mal záujem získať právo ťažby v okolitých lesoch, pretože práve drevo bolo pre fungovanie jeho podnikania v hutníctve základnou surovinou. Oblasť Spiša bohatá na železnú rudu už neposkytovala dostatok dreva, a tak sa okolie Sniny pre Jozefa Rholla stalo strategickou oblasťou.

Jozef Rholl si pozval do Sniny odborníkov, aby v okolí mesta uskutočnili prieskum s cieľom nájsť ložiská železnej rudy. Po nájdení ložísk rudy v doline Barnovho potoka nechal Jozef Rholl vybudovať v Snine železiareň. A práve založenie železiarne považujeme za dôležitý medzník v dejinách nášho mesta.

Jozef Rholl týmto činom výrazne ovplyvnil jeho rozvoj, spôsobil postupnú premenu jeho charakteru, lebo do dovtedy čisto poľnohospodárskej oblasti, od ktorej bola v období 19. storočia ekonomicky závislá dominantná časť obyvateľstva, začal prenikať priemysel a remeselná výroba. Ponúkol tak domácemu obyvateľstvu aj nové zdroje obživy.

V okolí železiarní vyrastali drevené aj murované domčeky pre robotníkov, ktorí pracovali v miestnych železiarňach vybudovaných Jozefom Rhollom, a tak sa mesto rozšírilo na sever do Jozefovej doliny, kde postupne vznikla samostatná osada s pracovníkmi, tzv. Jozefove Hámre.

V železiarňach vyrábali hlavne klince, avšak zo správy Michala Kunitsa z roku 1818 sa dozvedáme aj o nástrojoch pre domácnosť a hospodárstvo, sporáky, kotle, mažiare a pod. Kunitsova správa napísaná v nemčine je veľmi cenným pôvodným prameňom, vydaným tlačou v Budapešti roku 1824, nakoľko z neho dostávame obraz s presnými údajmi o začiatkoch železiarstva a sninského hospodárenia, o existencii sklárne z roku 1809, tehelne a píly v Snine, o prestavbe a modernizácii kaštieľa.

Jozef Rholl budoval podnik hlavne so zámerom umiestniť svoju produkciu na trhu. Výrobkami sninských hút a hámrov zásobovali Rhollovci nielen okolie Sniny a Humenného, ale aj ďalšie mestá.

Michal Kunits charakterizuje vo svojej správe Jozefa Rholla aj ako osobu. Opísal ho ako schopného hospodára, pokrokového a dobrého človeka, ktorý do mesta priniesol výrazné zmeny. To vlastne potvrdzuje, že naše rozhodnutie, venovať sa tejto osobnosti, bolo správne. Niektorí historici však túto prácu označujú za neobjektívnu, lebo je zjavné, že cieľom autora bolo predovšetkým vyzdvihnúť prínos Rholla pre mesto. Jeho podnikanie v oblasti železiarstva však určite priaznivo dopadalo na miestne obyvateľstvo Sniny a právom si zaslúži miesto v sninskej Sieni slávy.

Jozef Rholl spravoval mesto do svojej smrti v roku 1832. V súvislosti s jeho smrťou sa traduje legenda, že Rholl doplatil na svoju krutosť. V tom čase žila v meste žena, ktorú volali Baba Gičová. Tá mala dvoch synov. Oboch vojakov v rakúsko-uhorskej armáde. Odmietla robiť na panskom a argumentovala tým, že vraj jej synovia odrobili už dosť, a preto ona robiť nemusí. Po tom, čo ju predviedli pred Rholla, ten sa ju rozhodol sediac na koni zbičovať za jej neposlušnosť. Udrel ju dvakrát. Tretíkrát ale baba bič chytila a stiahla ho z koňa. Jozef Rholl v dôsledku pádu najprv ochrnul a neskôr zraneniam podľahol.

Historická súvislosť rozvoja mesta so vznikom železiarstva a strojárstva sa odzrkadlila aj v mestskom erbe, ktorý bol prijatý 30. júna 1977. Základnou symbolikou, ktorú nesie, je poukázanie na železiarske tradície. Oficiálne znenie blazónu erbu je: V zelenom štíte hámor, pozostávajúci zo zlatého vodného kolesa vyrastajúceho ľavošikmého strieborného kladiva udierajúceho na striebornú nákovu, z pravého horného rohu vyrastajúci strieborný žľab vodného náhonu. Funkcia hámra použitého v erbe spočíva v pripomínaní si miestnych, už spomínaných, železiarskych tradícií.

                                                                                                                                               Mgr. Edita Kavčáková