Mesto Snina
Snina

Popis a poloha

 
Základné informácie

Poloha: Severovýchodné Slovensko, Prešovský kraj
Počet obyvateľov: 19 648 obyvateľov k 31. 12. 2018.
Rozloha: 5861 ha
Nadmorská výška: 216 m n. m.

 
Popis

Mesto Snina, známe vďaka svojej odľahlosti a neporušenosti prírody, je skutočným skvostom Európy. Je súčasťou Horného Zemplína a nachádza sa v najvýchodnejšej časti Prešovského kraja.  Je hospodárskym a správnym centrum pre ďalších 33 obcí. Celý okres Snina na severe hraničí s Poľskom, východnú hranicu tvorí Ukrajina, z juhu susedí s okresom Sobrance s zo západu s okresom Humenné.

Tento najvýchodnejšie situovaný región na Slovensku je medzníkom dvoch svetových kultúr – rímskej a byzantskej. Na jeho území svorne žijú občania slovenskej, rusínskej, ukrajinskej a iných národností. Mnohí návštevníci mesta a okolia sú milo prekvapení, čo všetko toto mesto poskytuje a ako sa z roka na rok mení.

 

Poloha

Mesto leží na sútoku riek Pčolinka a Cirocha, na trase Strážske – Humenné – Snina – Ubľa, ktorá pokračuje až na hraničný priechod s Ukrajinou. Nachádza sa v Beskydskom predhorí,  geomorfologickom celku, ktorý je súčasťou Východných Karpát a oblasti Nízke Beskydy. Mesto je obkolesené pohoriami Laborecká vrchovina, Bukovské vrchy a juhovýchodne sa tiahne pohorie Vihorlat, ktoré je pozostatkom vulkanickej činnosti na našom území. Na západe sa otvára do Cirošskej doliny.

 

Demografia

Dnešná moderná Snina je domovom pre 19 648 obyvateľov slovenskej, rusínskej, ukrajinskej a iných národností (Stav k 31. 12. 2018).

 

Prírodné podmienky

Celá oblasť má z polohového a klimatického hľadiska charakter podhorskej a horskej oblasti, preto sa vyznačuje množstvom horských bystrín a potokov.  

 

Životné prostredie mesta Snina

Životné prostredie je všetko, čo vytvára prirodzené podmienky existencie organizmov vrátane človeka a je predpokladom ich ďalšieho vývoja. Jeho zložkami sú najmä ovzdušie, voda, horniny, pôda i samotné organizmy.

Riešené územie tvorí ucelenú plochu katastrálneho územia mesta Snina. Vlastné katastrálne územie Sniny má nepravidelný pretiahnutý tvar v smere sever - juh. Južná hranica prebieha hrebeňom Vihorlatských vrchov, pokračuje západným smerom k Sninskému kameňu, kde dosahuje maximálnu nadmorskú výšku 1005 m. Tu sa hranica stáča smerom na severozápad a cez Veľký Tarnovský potok, Daľkovský potok a kótu Vrch (317 m.n.m.) prichádza k rieke Ciroche. Tokom Cirochy ďalej pokračuje až pod železničné premostenie povyše obce Belá nad Cirochou. Tu dosahuje k.ú. Sniny svoju najnižšiu výšku (198 m.n.m.).Odtiaľ pokračuje hrebeňom doliny Brusného potoka do doliny Iľovnice, dkiaľ smeruje pozdĺž rovnomenného potoka a cez bočný hrebeň do doliny Pichoňka. Hrebeňom medzi dolinami Pichoňky a Pčolinky pokračuje do doliny Milanovo. Odtiaľ juhovýchodným smerom prechádza cez Pčolinku a kótu Tri kopce do doliny Chotinka ku prameňu Halaburkovho potoka. Ďalej pokračuje južným smerom hrebeňom Mazúrovho vrchu a Maguričou k Ciroche, odkiaľ cez kótu Kuršina. vychádza hranica k.ú do východzieho bodu na kótu Diel. Výmera katastrálneho územia Sniny je 5 861 ha.

 

Ovzdušie

Záujmové územie mesta Snina patrí do horsko-pevninskej klimatickej oblasti mierne teplej, okrsok mierne teplý, vlhký, vrchovinový. Podľa mapy klimaticko-geografických typov jedná sa o typ horskej klímy, subtyp teplá s malou inverziou vlhká až veľmi. Priemerná januárová teplota je -3,6 °C. Priemerná ročná teplota je 8,3 0C. Ročný úhrn zrážok je 688 - 714 mm. V podnebí územia je výrazne badať vplyv vzrastajúcej kontinentality, ktorú charakterizujú horúce letá a výdatnejšie zrážky v letnom období. Najnižšia vonkajšia teplota -18 °C. Stredná denná teplota v najchladnejšom mesiaci (január) -4 °C.

 

Voda

Odtokové pomery Zbierka zákonov č. 525 Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva SR z 12.8.2002, ktorou sa ustanovuje zoznam vodohospodársky významných vodných tokov a vodárenských vodných tokov.

Podľa tejto vyhlášky prílohy č. 1 je Cirocha významným vodným tokom s číslom hydrologického poradia 4-30-03-087 a Pčolinka s číslom hydrologického poradia 4-30-03-113. Podľa prílohy č. 2 tejto vyhlášky je Cirocha vodárenský tok v úseku od km 37,25 po km 50,0. Rozbor súčasného stavu: Územie aglomerácie Snina z hydrologického hľadiska spadá do povodia č. 4-30-03-095, profil Starina tok Cirocha, až do povodia č. 4-30-03-084, profil Cirocha, tok Laborec.

Cez územie aglomerácie preteká rieka Cirocha, ktorá v smere toku priberá tieto prítoky potokov:

  • smerom z časti Rybníky ľavostranný prítok potok Tichá a potok Bystrá.
  • pri závode Vihorlat je pravostranný prítok Magurický potok
  • ľavostranný prítok Veľký Tarnovský potok a Malý Tarnovský potok
  • ľavostranný prítok Daľkov potok
  • pravostranný prítok Pčolinka
  • ľavobrežný prítok Staňov potok

 

Pôda

Pôdny substrát územia katastra Snina tvoria flyšové horniny, pieskovce a ílovce, na ktorých vznikli pôdy, ktoré sú najmä na svahoch ohrozené eróziou. Typické sú aj časté zosuvy. Pre značnú svahovitosť terénu znemožňujúcu prístup techniky sa územie vyznačuje malou výmerou ornej pôdy a veľkou výmerou trávnych porastov (TTP). Úrodnosť ornej pôdy je nízka, rozhodujúci význam v poľnohospodárstve majú TTP. Väčšina je však zaradená do nízkych stupňov intenzity.

Z hľadiska ochrany prírody pozemkovými úpravami za účelom zväčšenia plôch poľnohospodárskej pôdy sa v minulosti odstránila pôdoochranná, krajinotvorná a ekologicky dôležitá zeleň. Pritom sa nedocenili špecifické vlastnosti flyšového územia. Touto činnosťou došlo k značnému ohrozeniu pôd deštrukčnými procesmi, ktoré sa prejavujú plošnou, brázdovou, bystrinnou eróziou, tečením pôdy zosuvmi a zemnými prúdmi, pričom najrozšírenejšia je vodná erózia. Tento činiteľ najviac ohrozuje pôdu v skúmanom území, pričom najviac postihnuté sú orné pôdy.

 

Horniny

Povrch chotára Snina tvoria Flyšové horniny (pieskovce, zlepence, ílovce), sopečné horniny (andezity, tufity) a štvrtohorné náplavy, svahové a sprašové hliny.

 

Rastlinstvo (flóra)

V minulosti pokrývali územie Sniny takmer súvislé lesy. Pozdĺž toku Cirochy sa vyskytovali lužné lesy, ktorých pozostatkom sú brehové porasty s vrbou bielou, jaseňom štíhlym, jelšou lepkavou, brestom hrabolistým a čremchou strapcovitou v nezregulovanej časti Cirochy v lokalite Tabla.

Na prítokoch Cirochy - Pčolinke a Pichoňke už prevládajú spoločenstvá lužných jelšín. Pekné zvyšky jelšín so vzácnym perovníkom pštrosím sa nachádzajú na prítokoch Cirochy v oblasti Maguriče.

Na svahoch obklopujúcich mesto sa nachádzajú komplexy dubovo hrabových lesov s menším zastúpením jaseňa, javora mliečneho a javora poľného, v podraste so vzácnym drieňom obyčajným.

Z bilín týchto spoločenstiev si zaslúži pozornosť pečeňovík trojlaločný, razivka smradľavá a mimoriadne vzácny východokarpatský druh čemerica purpurová. Izolovanú lokalitu s výskytom spoločenstiev dubových xerotermných lesov tvoria svahy nad cintorínom pod vrchom Patria. V týchto lesoch rastie vzácna prilbica jedhojová.

Na severných svahoch Vihorlatských vrchov, v južnej časti k. ú. prevládajú spoločenstvá kvetnatých bukových lesov s charakteristickými bilinami ako zubačka cibuľkonosná, zubačka žliazkatá, lipkavec marinkový, papraď samčia a trávami ako kostrava horská. V tejto južnej časti katastra prevažne na skalnatých svahoch a hrebeňoch sa vyskytujú spoločenstvá bukových kyslomilných lesov, v ktorých rastie vzácny machorast bielomach sivý.

Z nelesných spoločenstiev v okolí Sniny majú najväčší význam rašeliniská Postavka, Hypkania a Ďurova mláka. Zo vzácnych druhov rastlín tu rastú mäsožravá rosička okrúhlolistá, plavúnec zaplavovaný, starček potočný, a vachta trojlistá. Pozostatky najrozsiahlejších komplexov pasienkových spoločenstiev sa nachádzajú v dolinách Daľkovského potoka, Dúbravského potoka, Malého a Veľkého Lišného a pod Stambočskou úbočou. Vlhkomilné lúky sa dodnes zachovali predovšetkým pozdĺž Pichoňky. V podvrcholových a vrcholových častiach Vihorlatu sa vyskytujú spoločenstvá lipovo-javorových lesov.

 

Živočíšstvo (flóra)

Aj z hľadiska fauny je územie Sniny veľmi bohaté. Veľké druhové bohatstvo súvisí s výskytom rozsiahlych lesov na okolí, z ktorých niektoré majú pralesovitý charakter. Veľký a unikátny výskyt je zastúpený hlavne druhmi bezstavovcov, z rýb je to mihuľa potiská, pstruh potočný, čerebľa obyčajná, jalec hlavatý, hrúz obyčajný, z obojživelníkov sú to salamandra škvrnitá, mlok vrchovský, mlok veľký, mlok karpatský, ropucha zelená, skokan zelený, rosnička zelená, z hadov sú to užovka obyčajná, vretenica obyčajná, užovka stromová, užovka hladká, užovka frkaná.

Z vtákov sú najvzácnejšie sokol sťahovavý, výr skalný, bocian čierny, sova dlhochvostá, tesár čierny, a mimoriadne vzácna haja červená. Zaujímavou skupinou sú netopiere prebývajúce v opustených štôlach pod Sninským kameňom. V rašeliniskách nad Sninou sa vyskytuje vzácny glaciálny relikt hraboš močiarny.

Osobitnú pozornosť si zasluhujú veľké mäsožravce. V lesoch pod Sninským kameňom sa potvrdil občasný výskyt medveďa hnedého. Stálym obyvateľom okolitých lesov je vlk dravý, rys ostrovid, a mačka divá. K pomerne vzácnym druhom patrí jazvec obyčajný. Bežnou zverou v tunajších lesov je raticová zver. Vo Vihorlate žije jeleň a daniel.

 

Chránená krajinná oblasť Vihorlat

Južná časť katastrálneho územia Snina zabieha plochou 242 ha do územia chránenej krajinnej oblasti (CHKO) VIHORLAT, ktorá bola vyhlásená na ochranu sopečného pohoria Vihorlat v roku 1973. Rozkladá sa na ploche 17 485,2428 ha.

Zaujímavosťou tohto územia sú aj vihorlatské jazerá, z ktorých najväčšie je Veľké Vihorlatské jazero nazývané Morské oko, patriace medzi najkrajšie prírodné jazerá na Slovensku. Spolu s vrcholom Sninského kameňa tvorí dominantu CHKO Vihorlat.

Súčasťou územia je náučný chodník Morské oko - Sninský kameň - Sninské rybníky. CHKO Vihorlat nemá stanovené ochranné pásmo.

 
Územie navrhované na zaradenie do sústavy EU – NATURA 2000

MŽP SR výnosom č. 3/2004 – 5.1 vydalo Národný zoznam Chránených vtačích území ( CHVU) a Území európskeho významu (UEV) za účelom ich zaradenia do sústavy chránených území členských krajín EU – NATURA 2000.

Z území nachadzajúcich sa v uvedenom zozname zasahujú do katastrálného územia mesta Snina nasledujúce. Lesný masív v lokalite Brusne, Dzedovo, Vinica v severozápadnej časti k.ú. je súčasťou CHVÚ Laborecká vrchovina Lesný masív v lokalite Maguriča vo východnej časti k.ú. je súčasťou CHVÚ Bukovské vrchy Časť k.ú. patriaca do CHKO Vihorlat patrí do CHVÚ Vihorlat a zároveň aj do ÚEV Morské oko.

Kalendár

Po Ut St Št Pia So Ne
25 26 27 28 29
1
30
1
1
2 3 4 5 6 7 8
9 10 11 12
1
13 14 15
16 17 18 19 20 21 22
23 24 25 26 27 28 29
30 31 1 2 3 4 5