OTÁZKY A ODPOVEDE

•  Mesto si vyhradzuje právo neuverejniť e-mail s vulgárnym obsahom, anonymné e-maily alebo e-maily, ktoré sa netýkajú problematiky mestskej samosprávy.
• Za anonymné príspevky sa považujú aj príspevky s neúplne uvedeným menom a priezviskom, e-mailovou adresou, príspevky s nesprávne uvedenou e-mailovou adresou. 
• Prosíme, zvážte stanovenie otázky. Otázky smerujúce k iným subjektom musíme sprostredkovať a ich zodpovedanie si vyžaduje dlhšie časové obdobie. 
• Rubrika nenahrádza chat. Otázky, ktoré sa opakujú, nemusia byť uverejnené na webovej stránke.

Zakazuje sa predovšetkým:

• rasizmus a propaganda násilia
• vyzývať na páchanie trestných činov
• uvádzať linky na externé webové stránky
• skrytá reklama
• hrubé vyjadrovanie a urážky voči iným používateľom alebo tretím osobám
• uvádzať texty, ktoré sú svojou podstatou v rozpore so zákonmi Slovenskej republiky.

Vyberte si tému pre Vaše otázky:

• Dane a poplatky
• Doprava
• Evidencia obyvateľov
• Kultúra, knižnica
• Mestská polícia
• Podnikateľská činnosť
• Rôzne
• Sociálne a zdravotnícke služby
• Správa majetku
• Výstavba a plánovanie
• Školstvo
• Šport
• Životné prostredie, odpadové hospodárstvo

Dobrý deň,
veľmi ma zaujíma čo robí mesto pre znižovanie nezamestnanosti v regióne.
Za odpoveď vopred ďakujem.
S pozdravom
Pavel Krupa

Odpoveď z MsÚ

Pán Pavel,
predpokladáme, že ste zorientovaný v súčasnom územnom a štátoprávnom usporiadaní Slovenskej republiky. Určite poznajúc zákon o obecnom zriadení viete, že územná samospráva zodpovedá za rozvoj svojho územia, nie regiónu, ktorý spadá do kompetencie príslušného VÚC.
Konkrétne problematika nezamestnanosti je centralizovaná a plne spadá do kompetencie ministerstva práce a sociálnych vecí a príslušných okresných a obvodných úradov práce. Mesto Snina pri množstve investičných aktivít, ktoré ste si iste, ako pozorný občan za ostatné roky všimli, hoc nepriamo sprostredkúva takto aj prácu. Priamo tak, ako máloktoré mesto na Slovensku vytvára podmienky pracovných príležitostí jednak pri verejnoprospešných prácach, ale trvalo zamestnáva cca. 80 ľudí na Verejnoprospešných službách, s. r. o., ktorého je 100%-ným vlastníkom mesto. Takže prostriedky mesta neunikajú cez služby obstarávajúce monopoly, ale výlučne cez mestskú organizáciu. Okrem toho mesto Snina ako zriaďovateľ základných škôl a predškolských zariadení je prakticky zamestnávateľom viac ako 300 učiteľov, vychovávateľov a ostatných pedagogických i nepedagogických pracovníkov. Mesto ako 100%-ný vlastník Nemocnice Snina, s. r. o., ktorú, ako ste si určite všimli, v ostatných rokoch perfektne zrekonštruovalo, vytvára pracovné miesta pre takmer 200 zdravotníckych pracovníkov, ktorí poskytujú zdravotnú starostlivosť nielen obyvateľom mesta, ale i širokému regiónu, pretože na toto mesto kompetencie má.
V prípade, že Vás, pán Pavel, napadne akákoľvek dobrá myšlienka k možnosti zamestnať v Snine čo i len malý počet obyvateľov, budeme Vám veľmi vďační a zaviazaní.

Ing. Štefan Milovčík

primátor

         Čo sa týka vkladania dát do programu WinCITY, to nie je rutinnou záležitosťou, ako sa na prvý pohľad zdá, v skutočnosti sa jedná o spracovanie údajov o nájomcoch, kontrolu nájomného, výpočet nedoplatkov a v neposlednom rade zháňanie informácií o nájomcovi a až po týchto úkonoch je možné spracovať kompletnú evidenciu údajov a vygenerovať príslušnú nájomnú zmluvu za hrobové miesto. 

         Čiže hodnotenie efektivity práce pracovníkov VPS Snina nie je vôbec na mieste. Úsudok Mesta Snina, že na Starom cintoríne už nie je dostatočný počet voľných miest na pochovávanie, vznikol na základe správy zo dňa 24.08.2006 predloženej na zasadnutí MsZ
pánom Pavlíkom, vtedajším povereným riadením VPS Snina, kde bolo uvedené okrem iného aj to, že v inkriminovanom čase bola k dispozícii kapacita len na 77 hrobových miest. ( Sme nútení podotknúť, že aj napriek tomuto stavu bolo doposiaľ vytvorených oproti 77 miestam cca 335 nových hrobových miest. ), čo sa udialo za primátora Ing. Kníža, kedy sa začala myšlienka na vybudovanie Nového cintorína realizovať. Nový cintorín je teda výplod predošlého vedenia Mesta a vtedajších poslancov. Netvrdíme však, že Nový cintorín bol postavený zbytočne. Kapacita Starého cintorína je v skutočnosti vyčerpaná a z dôvodu nátlaku verejnosti priam kapacitne predimenzovaná, dôsledkom čoho je nadmerné zaťaženie svahu s následkom zosuvu pôdy.

         Voda, ktorú spomínate na Novom cintoríne, je povrchová, stekajúca zo svahu, ktorá sa pred samotným pohrebom vyčerpáva. Hroby na Novom cintoríne sú zasypávané hlinou, čiže voda sa v hroboch nemá šancu zachytiť.

         Na otázku mnohých, či bol Nový cintorín za 30 mil. Sk potrebný, odpovedáme ÁNO!
V súčasnosti stále prebieha inventarizácia hrobových miest na Starom cintoríne, ktorá je nateraz úzko spätá s novou digitalizáciou hrobov. Pre úplnosť a pravdivosť údajov, ktoré uvádzate v článku, celkový počet hrobových miest na Starom cintoríne je k dnešnému dňu 4159. K dátumu 25.05.2010 bolo vypracovaných iba 1154 nájomných zmlúv, sa nezakladá na pravde, bolo to množstvo podpísaných nájomných zmlúv z celkového počtu 1960 k vyššie uvedenému dátumu. Informácie tohto charakteru sú zavádzajúce so snahou dezinformovať verejnosť a sú vytrhnuté z kontextu zo správy o stave hrobových miest vypracovanej administrátorom. Chýbajúcich 806 nájomných zmlúv bolo bez odozvy nájomcov, čiže nepodpísaných. Dnes už tieto čísla sú iné, no zostáva pravdou to, že takmer 50% oslovených nájomcov nereagovalo na naše výzvy a nepodpísalo predloženú nájomnú zmluvu, a to napriek tomu, že hrobové miesta užívajú. Do dnešného dňa bolo oslovených 2165 nájomcov, ktorých identitu a miesto bydliska poznáme. K zvyšku 1994 z celkového počtu hrobových miest nemáme známych nájomcov, a to z dôvodu zlej evidencie z obdobia roku 1980 do roku 1995, čím nie je možné vyhotoviť nájomné zmluvy a z tohto dôvodu sa môže niekomu javiť , že Starý cintorín má voľné kapacity. V súčasnosti pripravujeme hromadné oslovenie užívateľov hrobových miest bez nájomnej zmluvy, aby kontaktovali správcu pohrebiska za účelom poskytnutia údajov, potrebných pre vypracovanie nájomných zmlúv, s najneskorším termínom do 31.12.2010. Po tomto dátume bude Mesto Snina postupovať podľa nového Zákona o pohrebníctve č. 131/2010 Z.z., ktorý vstúpi do platnosti dňom 01.01.2011. Veríme, že žiaden z užívateľov hrobového miesta na Starom cintoríne nenechá napospas likvidácii hrob svojich predkov, a preto kapacita Starého cintorína je naozaj vyčerpaná.

         Nové hrobové miesta sú k dispozícii len na Novom cintoríne. Pochovávanie na starých hrobových miestach je výlučne v právomoci nájomcov, ktorí majú možnosť pochovať svojich pozostalých ( samozrejme po uplynutí tlecej doby predošlých pochovaných ) do už jestvujúcich hrobov na Starom cintoríne.

Bc: Fedor Drančak
vedúci obchodno-technického úseku VPS Snina s.r.o.

10. 9. 2010
 

        Dostali sme otázku od administrátora stránky www.sninaonline.sk ohľadom verejného obstarávania na Rybníky. Podľa údajov zverejnených Úradom pre verejné obstarávanie je počet prijatých ponúk pri tomto konkrétnom verejnom obstarávaní vyjadrený číslicou 1. Je namieste požiadať o vyjadrenie Úrad pre verejné obstarávanie, my nezostavujeme ich formuláre a nevieme vysvetliť, prečo sa líšia. Skutočnosťou je, že prijaté ponuky boli štyri. Kto má záujem, na stránke mesta na lište uprostred hore je odkaz na „Verejné obstarávania“, hneď sa otvorí tabuľka, kde sú zverejnené všetky obstarávania, týkajúce sa investičných prác, za celé volebné obdobie 2007-2010. Jedna ponuka bola len v jedinom prípade, pri Rekonštrukcii ZŠ na Ulici 1.mája, kde riaditeľom školy je PaedDr. Evald Štofík. 

31. 8. 2010

1. Nedodržaný termín rekonštrukcie a stále nie je hotovo - v zmysle Zmluvy o dielo bol termín na dokončenie stavby do 30. 05. 2010. Z objektívnych príčin (práce naviac požadované zhotoviteľom, nepriaznivé počasie), ale aj subjektívnych príčin na strane zhotoviteľa nebola stavba ukončená v stanovenom termíne.
Na základe objektívnych príčin bol zo zhotoviteľom dohodnutý nový termín na dokončenie stavby do 23. 07. 2010. Tento termín nebol zhotoviteľom dodržaný. Za nedodržanie termínu, po odovzdaní stavby bude mesto zhotoviteľa pokutovať v súlade s čl. IX Zmluvné pokuty Zmluvy o dielo vo výške 0,05 % z ceny diela za každý deň omeškania.

2. Nedodržané predpísané stavebné materiály – k zmene materiálu došlo so súhlasom objednávateľa pri vonkajšej omietke, kde namiesto omietky Baumit Nanopor bola použitá silikátová omietka Baumit. Vzhľadom na to, že použitá omietka je lacnejšia, došlo aj k poníženiu jednotkovej ceny za m2 omietky.

3. Nespokojní odchádzajúci pracovníci stavebnej spoločnosti, ktorý pre ňu pracovali – Zhotoviteľom stavby a jediným partnerom mesta je GMT projekt, spol. s r.o. Námestie SNP 1, Bardejov. Nie je v kompetencii mesta zasahovať do pracovnoprávnych vzťahov zhotoviteľa stavby a vzťahov zhotoviteľa s jeho subdodávateľmi.

4. Neuhradené faktúry dodávateľov za dodaný stavebný materiál – Zhotoviteľom stavby boli mestu Snina vystavené dve faktúry za zrealizované stavebné práce, tieto boli v termíne splatnosti mestom uhradené. Nie je v kompetencii mesta zasahovať do zmluvných vzťahov zhotoviteľa stavby a jeho subdodávateľov.

5. Požadované doplatenie sumy vyše 30 tis. EUR – Zo strany mesta boli od zhotoviteľa stavby požadované práce naviac, t.j. práce ktoré neboli zahrnuté do projektu stavby a neboli ani predmetom verejného obstarávania (prikotvenie obvodových panelov do nosného systému stavby, stavebné úpravy priestorov mestskej polície, realizácia rozvodov pre kamerový systém pod fasádou objektu a zateplenie objektu vo výmere 700 m2, ktoré neboli zahrnuté do výkazu výmer chybou nesprávneho výpočtu projektanta). Naviac práce nie sú chybou verejného obstarávania ani elektronickej aukcie, žiaden zhotoviteľ stavby neurobí práce naviac požadované zhotoviteľom alebo zapríčinené chybou projektanta bezplatne.
 

Anna Brečková
hovorkyňa MsÚ Snina

26. 8. 2010

1. V roku 2000 pre firmu Sukmont Teplo s.r.o., zastúpenej Ing. Michalom Mergom, konateľom, ktorá v tom čase bola nájomcom tepelného hospodárstva. Záruka bola poskytnutá na výstavbu plynovej kotolne na sídl. I v sume 12 500 000,- Sk. Bol stanovený splátkový kalendár, kde posledná splátka mala splatnosť február 2007. V roku 2002 do tejto zmluvy vstúpila firma Tenergo Brno, a.s., zastúpená Ing. Petrom Horákom, predsedom predstavenstva a Ing. Jozefom Stachom, vedúcim organizačnej zložky Martin, ktorá sa stala novým nájomcom tepelného hospodárstva a pokračovala v splácaní ceny diela. Cena diela bola uhradená v lehote splatnosti sčasti firmou Sukmont Teplo, s.r.o. a sčasti firmou Tenergo Brno, a.s. Mesto neuhradilo žiadne finančné prostriedky. Zmluvy podpisoval primátor mesta Ing. Štefan Milovčík.

2. V roku 2003 pre firmu Alco Slovakia, a.s. Snina, zastúpenej Ing. Viliamom Karpaľom, predsedom predstavenstva a Michalom Kapraľom, podpredsedom predstavenstva na zavedenie prevádzky vykurovacieho kotla na spaľovanie drevného odpadu pre zásobovanie teplom hotela Kamei v sume 1 860 000,- Sk. Uvedenú čiastku mala firma splatiť v troch splátkach do 12. 12. 2006. Posledná splátka však zo strany firmy nebola uhradená v termíne, hrozilo, že bude musieť plniť mesto, na čo bolo aj vyzvané Ministerstvom financií SR. Keďže na firmu Alco Slovakia, a.s. bol vyhlásený konkurz, posledná splátka bola vyrovnaná v auguste 2008 firmou Metronex s.r.o. Zmluvu podpisoval primátor mesta Ing. Marián Kníž.

Anna Brečková
hovorkyňa MsÚ Snina

26. 8. 2010
 

Odpoveď na otázku z viacerých mailových adries.

         Dňa 25.01.2010 došlo z Najvyššieho kontrolného úradu odstúpenie anonymnej sťažnosti na prevod pozemku p. Bončíkovi. Uznesením mestského zastupiteľstva č. 733/2010 bola zriadená komisia na prešetrenie sťažnosti v zložení Ing. Ján Harmaňoš/poslanec MsZ, Ing. Miroslav Balog/poslanec MsZ, PhDr. Daniel Andráško/poslanec MsZ, Ing. Štefan Nevoľník/poslanec MsZ a Mgr. Katarína Harmaňošová/vedúca oddelenia organizačného a vnútorných vecí MsÚ Snina. Komisia zasadala 11.03.2010, prizvaný bol aj p. Bončík, ktorý predložil doklady potvrdzujúce spôsob nadobudnutia pozemku.

Záver zo zasadnutia komisie – súčasť zápisnice:

„Komisia po oboznámení sa s príslušnými dokladmi, na základe ktorých pán Bončík získal predmetnú nehnuteľnosť, vyhodnotila sťažnosť ako neopodstatnenú.“

6. 8. 2010

V októbri 2003 bola uzatvorená Rámcová zmluva medzi mestom Snina a podnikateľmi pôsobiacimi v RO Rybníky, t.j.
        1. Alco Slovakia, a.s. v zastúpení Ing. Viliam Kapraľ,
        2. Ladislav Jurpák,
        3. Alexander Čornanič,
        4. Marián Matús, ALS-M.M.,
        5. Lesopoľnohospodárska urbárska spoločnosť, poz. spol. v zastúpení Ladislav Kovaľ.

Predmetom zmluvy bolo zabezpečiť terénne úpravy, oplotenie areálu, rekonštrukciu prívodu a úpravne vody a výstavbu troch bazénov a tobogánu v celkovej hodnote 9,9 mil. Sk. Investičný zámer podnikateľov bol navrhunutý v dvoch variantoch:
        1. s využitím prostriedkov EÚ, kde časový plán realizácie bol stanovený na roky 2004, 2005 a 2006. Plánované financovanie: 4 mil. Sk prostriedky EÚ, 3 mil. Sk príspevok mesta, 2,9 mil. Sk príspevok podnikateľov,
        2. bez využitia prostriedkov EÚ, kde časový plán realizácie bol stanovený na roky 2004 – 2009.

Plánované financovanie: 6 mil. Sk príspevok mesta, 3,9 mil. príspevok podnikateľov.
V rámcovej zmluve bolo dohodnuté, že podnikatelia založia s.r.o. v termíne do 31. 12. 2003. Vo februári 2004 bol uzatvorený Dodatok č. 1 k rámcovej zmluve, kde bol tento termín posunutý do 31.3.2004. Podľa výpisu z Obchodného registra bola spoločnosť AQUAPARK Rybníky, s.r.o. zapísaná do OR 23.02.2004, kde spoločníkmi boli vyššie uvedení podnikatelia do 27.09.2005. Od 28.9.2005 je jediným spoločníkom Egbertus Jocobus Wouters, Holandsko a zároveň bola s.r.o. premenovaná na WOUTEX-SK spol. s r.o.

Ďalej bolo v rámcovej zmluve, resp. dotatku k rámcovej zmluve dohodnuté, že do 30 dní po registrácií v OR, najneskôr do 30.4.2004, bude uzatvorená nájomná zmluva medzi mestom a vzniknutou spoločnosťou s výškou nájmu 1,- Sk ročne na obdobie 15 rokov a uzatvorením nájomnej zmluvy sa skončí platnoť rámcovej zmlvy.

Teda v apríli 2004 bola uzatvorená nájomná zmluva medzi Mestom Snina a spoločnosťou AQUAPARK Rybníky, s.r.o., kde predmetom nájmu boli bazény vo vlastníctve mesta. Všetky podmienky týkajúce sa výšky nájmu, doby nájmu, ako aj financovania bola prevzaté z Rámcovej zmluvy.

V máji 2004 bol uzatvorený Dodatok č. 1 k nájomnej zmluve, kde sa vypustilo vyššie popísané financovanie v dvoch variantoch a bolo nahradené novým znením. Podľa nového znenia v období máj – jún 2004 sa mala zrealizovať výstavba bazéna č. 1 s celkovým rozpočtovým nákladom 3 580 049,- Sk, v septembri – októbri 2004 sa mala zrealizovať výstavba bazéna č. 2 tak, aby v máji 2005 sa urobila len povrchová úprava bazéna. Zároveň do 15. 7. 2004 mala byť dokončená projektová dokumentácia na úpravu bazéna Dana a bazénu Eva s rozpočtom 20 mil. Sk, kde financovanie sa malo riešiť cez fondy EÚ. Týmto dodatkom sa tiež zmenil spôsob financovania, kde namiesto pôvodného 1 mil. Sk ročne sa mesto zaviazalo poskytovať spoločnosti AQUAPARK Rybníky, s.r.o. príspevok na úhradu faktúr za vykonané stavebné práce. Prečo už mesiac po podpise nájomnej zmluvy neboli podnikatelia ochotní podieľať sa na financovaní výstavby bazénov v RO Rybníky, keď im tak zázežalo na rozvoji cestovného ruchu a obyvateľoch mesta?

Dňa 15. 6. 2004 na zasadnutí mestskej rady bol zo strany konateľov s.r.o. oznámený návrh na výpoveď nájomnej zmluvy, resp. ukončenie platnosti nájomnej zmluvy dohodou ku dňu 30. 6. 2004 s požiadavkou na úhradu prác za rekonštrukciu bazéna č. 1 v predpokladanom objeme 2 675 678,- Sk. Teda v júni 2004 bol uzatvorený Dodatok č. 2 k nájomnej zmluve, kde boli premietnuté uvedené požiadavky s.r.o. a zároveň bolo schválené ukončenie nájomnej zmluvy dohodou ku dňu 30.6.2004, resp. ku dňu ukončenia a protokolárneho odovzdania prác.

Dňa 20. 7. 2004 spoločnosť AQUAPARK Rybníky, s.r.o. požiadala mesto o zvýšenie rozpočtu o 548 604,- Sk na sfukčnenie realizovaného bazéna.

Teda mesto Snina uhradilo spoločnosti AQUAPARK Rybníky, s.r.o. celkom 3 224 282,- Sk za pretekajúci bazén (čo sa ukázalo pri prevádzke). Treba však ešte raz zdôrazniť, že výstavbu bazéna zabezpečovala spoločnosť AQUAPARK Rybníky, s.r.o., kde jedným zo spoločníkov bol aj p. Viliam Kapraľ, resp. jeho firma, nie mesto Snina.

5. 8. 2010
 

        Na oficiálnu mailovú poštu mesta prišli 3 žiadosti o zaslanie úplných znaleckých posudkov na kaštieľ v elektronickej podobe. Mesto ich v elektronickej podobe nemalo, posudky obsahujú spolu cca 100 strán spolu s výkresovou časťou, skenovať ich a zasielať takýto veľký súbor bolo problematické, žiadateľom sme ich zaslali poštou v zákonných lehotách, Zákon č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám takúto formu pripúšťa. Z troch zásielok sa nám dve vrátili neprevzaté, buď adresát neznámy alebo neprevzaté v odbernej lehote. V posledných dňoch sa požiadavka zmenila a žiadosť je na výrokovú časť posudkov. Táto požiadavka je reálna aj v elektronickej podobe.

       Existujú dva znalecké posudky na kaštieľ. Mesto v minulosti nikdy kaštieľ nevlastnilo, teda ho ani nikomu nepredalo. Získala ho súkromná osoba. Keďže tak z vlastnej iniciatívy, ako aj na podnet mnohých občanov, sa mesto usilovalo o záchranu jedinej kultúrnej pamiatky, oslovilo vlastníka a rokovalo o podmienkach odkúpenia. Vlastník kaštieľa dal vypracovať znalecký posudok (suma 13,9 mil. Sk), ktorý mestu predložil. Mesto si následne dalo vypracovať vlastný znalecký posudok (suma 5,4 mil. Sk) aj kvôli stanoveniu reálnej kúpnej ceny. Nakoniec sa dospelo k cene 10,5 mil. Sk, čo bol vzájomný kompromis, za nižšiu cenu nebol vtedajší vlastník ochotný kaštieľ predať, podľa jeho vyjadrenia mal iných kupcov. Mestské zastupiteľstvo takúto cenu odsúhlasilo. Mali sme reálnu šancu získať financie z fondov EÚ na jeho obnovu, čo sa aj stalo a projekt rekonštrukcie kaštieľa je schválený, v súčasnosti prebieha proces kontroly verejné obstarávania.

        Zverejňujeme výrokové časti obidvoch znaleckých posudkov. Scan 1 a 2 sa týka znaleckého posudku, ktorý si dalo vypracovať mesto. Scan 3,4,5 sa týka znaleckého posudku, ktorý predložil p.Merga.

Anna Brečková

5. 8. 2010
 

         Opakovaná problematika kúpy a vlastníctva futbalového štadióna je veľmi dávno uzavretá. Len pre zopakovanie. Futbalový štadión patril celé roky Vihorlatu. Pri jeho rozpade mesto malo snahu dostať ho do vlastníctva. Celou zložitosťou dražieb bola nakoniec skutočnosť, že mesto ho získalo v podstate za daň z nehnuteľností, ktorú Vihorlat pri svojom krachovaní aj tak neplatil. Chceme len poznamenať, že napr. v podobnom nemenovanom meste v podobnej situácii mesto štadión odkúpilo od podobného vlastníka ako Vihorlat, podľa našich informácií za 15. mil. Sk (vlastných prostriedkov). Možnože to nie sú úplne presné informácie, ale výsledok je taký, že Snina vlastné hotové peniaze za štadión nezaplatila a stala sa jeho vlastníkom. Aj z uvedeného je zrejmé, že v Snine sa spochybňujú veci, ktoré sa oproti iným mestám vyriešili ďaleko výhodnejšie a lepšie.

8. 5. 2010

         Odpoveď pre Stanislavu – otázka na prechod cez železničnú trať na stanici Snina mesto – otázka prostredníctvom stránky SNINAonline.
         Vieme o tom, že cez tento prechod denne prechádzajú ľudia, dokonca aj s kočiarmi a s malými deťmi. Prechod nie je legálny. Viac krát sa mesto snažilo riešiť tento problém, písali sa oficiálne listy na Železnice SR so žiadosťou o zlegalizovanie prechodu. Dokonca mesto v tejto časti zrealizovalo chodník z betónových dielcov, museli sme však chodník ukončiť 5 metrov pred traťou. Železnice SR nedali súhlas na legalizáciu prechodu s odôvodnením, že oficiálny prechod cez železničnú trať je len cca 100 m ďalej.
 

         Odpoveď pre Daniela a Stanislavu, ktorí sa pýtajú na stav ciest na Majeri prostredníctvom stránky SNINAonline.

Ulica Puškinova
         Oprava miestnych komunikácií, chodníkov aj ciest, je v pláne investičných akcií na rok 2010, v rámci tejto akcie aj ulice na Majeri. Ulica Šafárikova bola v katastrofálnom stave, preto sa ako prvá hneď v apríli, ako to počasie dovolilo, vyfrézovala. Zároveň mestský úrad oslovil Východoslovenskú vodárenskú spoločnosť, aby si zrealizovala svoje stavby (vodovodné prípojky) ešte pred úpravou cesty. Vodárenská spoločnosť oslovila občanov bývajúcich na tejto ulici a zrealizovali sa vodovodné prípojky, keďže doterajšie boli už nevyhovujúce. V júni prebehla verejná súťaž na zhotoviteľa stavby, viťazom sa stala firma EUROVIA SK, a.s. Košice. 9. júla bola podpísaná zmluva, firma si zaobstaráva dodávky materiálu, 15. júla sa začína stavba realizovať, ako prvá Ulica Šafárikova na Majeri.
         Už v apríli sme upozornili občanov na obmedzenú prevádzku na tejto ulici a poprosili sme všetkých o zhovievavosť. Nie stále veci idú tak, ako by sme chceli. Počasie tomu tiež veľmi neprialo. Iné mestá aj kvôli zníženým dotáciám zo štátneho rozpočtu zastavujú všetky investičné akcie, vypínajú verejné osvetlenie, obmedzujú vyvážanie odpadu. Snina taktiež dostala zo štátu namiesto mesačnej dotácie 440 tis. EUR v júni len 54 tis. EUR. No sme finančne zdravé mesto, máme schválený rozpočet s úspornými opatreniami a všetky plánované akcie sa realizujú.
 

         18. júna oslovila primátora mesta editorka najväčšieho slovenského portálu o Európskej únii p. Zuzana Vašková s otázkami, ktoré sa týkajú využívania fondov Európskej únie. Pre informáciu všetkým čitateľom oficiálnej stránky mesta uvádzame otázky aj s odpoveďami.
         Nepíšeme rozprávky, v odpovediach uvádzame fakty. Kto má seriózny záujem a prečíta si to, nech sám posúdi, urobí si záver a odpovie si na otázku, či sa v tomto meste niečo robí alebo nie.

Anna Brečková
hovorkyňa MsÚ Snina

Žiadosť redaktorky
Dobrý deň,
najväčší slovenský portál o Európskej únii EurActiv v súčasnosti spolu s
partnermi v Bruseli pripravuje článok o úspešnom využívaní fondov EÚ. Vaše
mesto je v tomto ohľadne výborným príkladom. Chcela by som sa Vás preto
spýtať niekoľko otázok, ktoré potom použijem v článku.

Ak si na otázky nájdete čas, chcela by som Vás poprosiť, či by ste mi
odpovede mohli poslať do stredy budúceho týždňa (23/06/2010).
Ďakujem veľmi pekne,
s pozdravom
Zuzana Vašková
editorka
EurActiv

Otázky a odpovede

1. Vaše mesto má pomerne rozsiahle skúsenosti z čerpania eurofondov. Sú podľa Vás nejaké rozdiely medzi čerpaním v období rokov 2004-2006 a súčasným obdobím 2007-2013? Zjednodušil sa proces, prípadne sťažil? Čím to je?
Podľa nášho uváženia, čo sa týka procesu, nie je rozdiel medzi čerpaním financií v období rokov 2004-2006 a 2007-2013. Môžeme len konštatovať, že v poslednom polroku došlo k výraznému posunu, čo sa týka schvaľovacieho procesu, prípravy a podpisu zmlúv o poskytnutí nenávratného finančného príspevku s príslušnými ministerstvami.

2. Pomerne veľa miest a obcí ma problémy s čerpaním EÚ fondov, lebo podľa nich je celý proces byrokraticky náročný. Vy ste však v tejto oblasti veľmi úspešní. Ako si to vysvetľujete, prípadne čo by ste odporučili ostatným uchádzačom?
Samozrejme, že niektoré obce a mestá môžu mať problémy s prípravou a financovaním projektov z rôznych dôvodov. Mesto Snina má vytvorený samostatný útvar regionálneho rozvoja, kde pracujú traja pracovníci. Títo zabezpečujú prípravu projektov, ako aj ich implementáciu. Samozrejme, mesto využíva aj externé agentúry, ktoré však všetky podklady získavajú z uvedeného útvaru regionálneho rozvoja. Napohľad byrokratický proces možno podľa nášho názoru ospravedlniť skutočnosťou, že dbá na dodržiavanie všetkých pravidiel.

3. Čo všetko sa Vám podarilo v obci pomocou EÚ fondov vyriešiť? Aké projekty Vám schválili, prípadne o čo sa uchádzate teraz?
Mesto získalo finančné prostriedky jednak na investičné, ale aj na neinvestičné projekty. V rámci neinvestičných projektov sa zameralo na podporu marginalizovaných skupín( projekt Nízkoprahového centra pre deti zo sociálne slabších rodín, projekt Komunitnej sociálnej práce), ale aj na cezhraničnú spoluprácu (projekt Priateľstva na východnej hranici realizovaný s ukrajinským mestom Chust, Vytvorenie základov spolupráce v oblasti kultúry medzi lokálnymi spoločenstvami v Karpatskom euroregióne, realizovaný s poľským mestom Lesko). Taktiež mesto získalo NFP na zvýšenie vzdelanostnej úrovne zamestnancov mesta Snina. V rámci tohto projektu zamestnanci mesta získajú certifikát počítačových zručností ECDL, prehĺbia si vedomosti z anglického jazyka a manažérskych zručností. V rámci investičných projektov sa nám podarilo poriešiť takmer celé základné školstvo na území mesta. V predchádzajúcom programovacom období bola zrekonštruovaná jedna základná škola. V súčasnom sa rekonštruujú ďalšie tri, z ktorých jedna je už zrealizovaná. Teda z piatich základných škôl má mesto zrekonštruované štyri. Piata základná škola je najnovšou školou, funguje 12 rokov, teda nebola potrebná rekonštrukcia, avšak mesto investovalo z vlastných finančných prostriedkov do obnovy palubovky telocvične. Mesto má v svojej zriaďovateľskej pôsobnosti šesť materských škôl. Z toho jedna bola zrekonštruovaná v predchádzajúcom programovacom období. V súčasnom sa rekonštruujú dve, pričom jedna už je zrealizovaná. Taktiež mesto získalo NFP na rekonštrukciu základnej umeleckej školy, ktorej súčasťou je aj prístavba tanečnej sály. Z menších investičných projektov môžeme spomenúť výstavbu skateboardového ihriska, projekt bezpečnosti cestnej premávky v školskej zóne. Mesto nezanedbáva ani oblasť životného prostredia, v rámci ktorej realizuje projekt rozšírenia separovaného zberu, zameraný na zber biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu. S uvedeným projektom úzko súvisí výstavba regionálneho centra na zhodnocovanie biologicky rozložiteľného odpadu fermentáciou na zhygienizovaný a zhomogenizovaný kompost pre energetické účely. V súčasnosti prebiehajú verejné obstarávania na dodávateľa stavby. Pre zlepšenie kvality ovzdušia mesto vypracovalo projekt inovácie čistiacej techniky, kde tiež v súčasnosti prebieha verejné obstarávanie na dodávateľa čistiacich vozidiel. Medzi veľké schválené projekty patrí nesporne revitalizácia námestia Centrum, obnova historickej pamiatky Kaštieľ Snina a Dom pokojnej staroby – penzión pre viac ako 60 seniorov vyžadujúcich každodennú starostlivosť.
Mesto má v hodnotiacom procese podaný projekt v Poľskom Krakowe s názvom Plávanie cez Karpaty – implementácia ekologických technológií pre turistiku a ochranu životného prostredia. Ide o výstavbu jedinečných kúpacích biotopov s inovačnom a ekologickou technikou čistenia vôd bez chemickej úpravy v rekreačnej oblasti Rybníky s regionálnym až nadregionálnym významom. Keďže oprávnené náklady sa počítajú odo dňa podania projektu, mesto v súčasnosti už projekt realizuje z vlastných zdrojov, očakávajúc ich refundáciu v prípade úspešnosti projektu.
Mesto pripravuje na podanie tieto projekty: rekonštrukcia a rozšírenie verejného osvetlenia na sídlisku I. a sídlisku II., komplexný informačný systém digitálneho mesta, výstavba vodovodu a kanalizácie v okrajových častiach mesta, výstavba kontajnerových stanovíšť na území mesta Snina, chodník oddychovej zóny do rekreačnej oblasti Rybníky popri rieke Cirocha (cyklisticko – korčuliarsky), umelá ľadová plocha v rekreačnej oblasti Rybníky, protipovodňové opatrenia.

4. Nemáte problém s financovaním projektov cez krízu? Ako sa Vám to darí zvládnuť, prípadne pomohli Vám eurofondy počas krízy?
Nemáme, pretože sme v príprave rozpočtu v minulom aj v tomto roku počítali s povinným 5%-ným spolufinancovaním (aj s krízou), ale aj s prípadnými neoprávnenými nákladmi z vlastných, ale aj úverových zdrojov. V predchádzajúcich rokoch sa mesto pripravovalo na eurofondy aj tým, že bolo takmer bez úverového zaťaženia.

5. Ako vnímajú občania eurofondy a výsledky ich pôsobenia? Čo je podľa Vás ich najväčšia výhoda? Prípadne čo je ich slabina a čo by sa mohlo na Slovensku zlepšiť v otázke eurofondov?
Je nám problematické objektívne hodnotiť názory občanov. Máme nádej, že v súčasnom období, keď sa po dlhotrvajúcich prípravných a schvaľovacích procesoch začne s ich realizáciou, obyvatelia pôsobenie eurofondov pozitívne ocenia. Najväčšia výhoda eurofondov je, že množstvo potrebnej infraštruktúry by sa v meste z vlastných prostriedkov za desaťročia nemohlo zrealizovať, prípadne zrekonštruovať. Slabinu vidíme v dlhotrvajúcej príprave, ktorá, ako sme už v predchádzajúcich odpovediach spomenuli, sa v poslednom polroku výrazne zlepšila.

6. Na čo by sa podľa Vás mala zameriavať budúca regionálna politika EÚ na ďalšie obdobie rokov 2014-2020?
Predovšetkým na vytvorenie podmienok pre vytváranie pracovných príležitostí s využitím existujúceho potenciálu regiónov (pracovná sila, vzdelanostná úroveň, prírodné pomery) z dôrazom na dopravnú infraštruktúru, predovšetkým u vzdialených regiónov od súčasných centier.

7. Ako na Vás prípadne doľahla kríza?
Snažíme sa jej z pohľadu samosprávy úspešne brániť predvídavými racionalizačnými opatreniami už pri prípravách rozpočtu.

8. Aká je v súčasnosti situácia vo Vašom meste, čo sa zamestnanosti a obyvateľov týka? Nesťahujú sa mnohí z nich do iných miest? Ako sa tomu prípadne snažíte zabrániť?
Situácia z pohľadu zamestnanosti a sťahovania do iných miest, regiónov, štátov nielen EÚ, je veľmi nepriaznivá. V meste pred niekoľkými rokmi zanikol dovtedy najväčší 6-tisícový zamestnávateľ Vihorlat, ktorého funkciu zatiaľ neprebral žiaden väčší investor, predovšetkým z dôvodu nedostatočnej dopravnej infraštruktúry, keď vzdialenosť od centier regiónu Prešova a Košíc, cca 100 km ciest je vo veľmi nepriaznivom stave.

9. Niektoré projekty z EÚ fondov, ktoré Vám boli schválené, sú zamerané na cezhraničnú spoluprácu. Ako sa Vám darí spolupracovať s ukrajinskými, prípadne poľskými partnermi? Čo vnímate ako najväčšiu výhodu týchto programov?
Nevýhodu našej vzdialenosti od centier sa snažíme premeniť vo výhodu našej blízkosti s ukrajinskými a poľskými regiónmi. Podarili sa nám zatiaľ 2 projekty – s ukrajinským mestom Chust a poľským mestom Lesko – v „mäkkej časti“ predovšetkým kultúrnej spolupráce. Pripravujeme ďalšie dva projekty, opäť s uvedenými mestami, na tému rozvoja prihraničného cestovného ruchu.
 

         V máji 2010 nás oslovila redaktorka Hospodárskych novín p. Jamrichová s otázkami, týkajúcimi sa tepelného hospodárstva. Pre informáciu uvádzame otázky redaktorky a naše vyjadrenie, ktoré však nebolo zo strany redaktorky brané do úvahy, naopak, napísala, že “Českí teplári držia v šachu Sninu..... „ . Mesto Snina si myslí opak a opýtalo by sa redaktorky, aký by mali Češi dôvod držať Sninu v šachu. V šachu Sninu držala tepláreň krachujúceho Vihorlatu na konci septembra 2001, keď celé mesto na týždeň odstavila od tepla a teplej vody. Vy si to možno, rovnako ako mnoho mladých ľudí, nepamätáte, ale boli to dramatické chvíle, ktoré nás prinútili riešiť situáciu tak, ako dnes po 8 rokoch perfektného fungovania tepelného hospodárstva sa to pani redaktorke v Bratislave nepáči. Kladieme si otázku, prečo až teraz, prečo až po 8 rokoch, prečo k tomu nezaujalo stanovisko predchádzajúce zastupiteľstvo, predchádzajúci primátor, keď „prestrihoval pásky“ pri kolaudáciách zrekonštruovaných a novovybudovaných tepelných rozvodoch a výmenníkových staníc. Pri vtedajších 40-ročných rozvodoch hrozilo nebezpečie havarijných stavov v jednotlivých častiach mesta, preto muselo dôjsť ku kompletnej rekonštrukcii, ktorú zabezpečilo Tenergo Brno bez akejkoľvek finančnej spoluúčasti mesta. Mimochodom, tak ako to píšeme pani redaktorke, tento projekt bol ocenený Ministerstvom hospodárstva SR a Slovenskou inovačnou a energetickou agentúrou.
         Redaktorke sme spolu s reakciou zaslali taktiež všetky zmluvy a uznesenia mestského zastupiteľstva.

Otázky redaktorky
1. Podľa mojich informácií bol spáchaný trestný čin podvodu. Mesto Snina uzatvorilo s Tenergo Brno Zmluvu o prenájme výmenníkových staníc dňa 15.8. 2002.
V Zmluve sa strany dohodli, že Tenergo Brno bude rekonštruovať vedenie tepla a vybuduje odovzdávacie stanice za100 miliónov korún.
Investícia mala byť financovaná len cez firmu (teda nie mesto) a zároveň malo byť v jeho vlastníctve do roku 2022 - pričom po skončení zmluvy ich má nájomca odpredať mestu Snina za 1 korunu. Mestské zastupiteľstvo však podľa mojich informácii nikdy neschválilo odpredaj sietí Tenergu, ale len prenájom.
Na zmluve o predaji figuruje váš podpis - teda ste podpísali zmluvu o predaji a nie nájme a nešlo to ani cez mestské zastupiteľstvo.
Ako je to možné a prečo?

2. Spoločnosť Tenergo môže na základe podpísanej zmluvy nakladať so svojím majetkom, ako chce. Ako je zabezpečená zmluva v prípade, že skrachuje či rozvody predá tretej osobe? Pre obyvateľov Sniny to môže znamenať i to, že ostanú bez energie...

Odpoveď mesta
Vážená pani redaktorka,

         neviem síce z akého zdroja sú Vaše informácie, že v súvislosti s pôsobením spoločnosti Tenergo Brno, a.s. na území nášho mesta sa stal trestný čin podvodu, ale nakoľko zmluvy na prevádzkovanie tepelného hospodárstva za mesto Snina som v tom období podpísal ja, so stopercentnou istotou Vás môžem ubezpečiť, že tieto Vaše informácie sa nezakladajú na pravde a sú úplným nezmyslom a nepodloženým osočovaním našej dlhodobej kvalitnej a serióznej spolupráce so spoločnosťou Tenergo Brno, a.s.

         V ďalšej časti môjho vyjadrenia by som Vás chcel zoznámiť s históriou pôsobenia citovanej spoločnosti v našom meste.
         V roku 2000 sa v Snine začali zásadným spôsobom prejavovať nedostatky v oblasti zásobovania obyvateľstva mesta teplom ( či už technického alebo finančného rázu ), ktoré vyústili v jesenných mesiacoch nasledujúceho roka úplným, skoro týždňovým, prerušením dodávky tepla pre mesto.
         Aj na základe týchto skutočností mestské zastupiteľstvo z troch uchádzačov vybralo budúceho spávcu tepelného hospodárstva, firmu Tenergo Brno, a. s. pôsobiacu na Slovensku prostredníctvom organizačnej zložky so sídlom v Martine. (ďalej iba Tenergo). Na základe toho boli so spoločnosťou Tenergo, po odsúhlasení mestským zastupiteľstvom, podpísané spolu štyri dlhodobé zmluvy :

Zmluvu č. S 1.0.2002 o dodávke tepla a stabilizácií cien tepla v meste.
Zmluvu č. S 2.0.2002 o prenájme výmenníkových staníc, prevádzkovaní kotolní a výmenníkových staníc.
Zmluvu č. S 3.0.2002 o prenájme pozemkov pre prevádzku sietí vedení tepla, odovzdávacích staníc a kotolní na území mesta.
Zmluvu č. S 4.0.2002 na prenájom a prevádzkovanie kotolne na u. Študentskej.

         Zmyslom týchto, na svoju dobu veľmi nadčasových a progresívnych zmlúv, bola skutočnosť, že Tenergo na svoje náklady (bez akejkoľvek finančnej spoluúčasti mesta!) zrealizuje predmetne definovanú rekonštrukciu nášho tepelného hospodárstva, kde sa v podstate jednalo o zrušenie starého (už prakticky havarijného) neefektívneho a stratového štvortrubkového rozvodu a jeho nahradenie moderným systémom dvojtrubkovým, pri použití vysoko účinnej technológie predizolovaného potrubia. Okrem tohto sa náš zmluvný partner zaviazal vybudovať systém domových odovzdávacích staníc, kde každé odberné miesto platí adresne za teplo, ktoré bolo spotrebované. Ako ďalšia pozitívna skutočnosť je aj záväzok spoločnosti vybudovať moderný centrálny dispečing, komplexne monitorujúci energetickú situáciu v meste.
         Výška investície bola definovaná sumou 100 mil. Sk. Vo vzťahu k tomuto faktu bolo logickou požiadavkou Tenerego uzatvoriť s mestom dlhodobé zmluvy. Mesto s týmto súhlasilo, za podmienok dodržiavania schválenej ceny tepla.
         Informácie o údajnom spáchaní trestného činu, ktorá je, alebo bude prezentovaná na základe nepodložených informácií, môže vo svojom dôsledku znamenať zo strany nášho zmluvného partnera i reálnu možnosť podania trestného oznámenia pre podozrenie spáchania trestného činu ohovárania, čo by mesto Snina v tomto kontexte nerado uvítalo. Vzhľadom na tieto okolnosti, je to pre tak seriózne médium, za aké Hospodárske noviny stále považujem, prinajmenšom neobvyklé.

Vážená pani redaktorka,

         spoluprácu so spoločnosťou Tenrgo si nielen ja, ale i veľa ďalších členov zastupiteľstva a obyvateľov nášho mesta váži. Za necelých desať rokov pôsobenia tejto spoločnosti na území mesta bolo vybudované jedno z najmodernejších tepelných hospodárstiev na Slovensku. Okrem svojich zmluvných záväzkov, presadila aj rekonštrukciu plynovej kotolne na ul. Študentskej, kde bola zavedená nová technológia na spaľovanie obnoviteľného zdroja energie – biomasy za využitia progresívnej kogeneračnej technológie (kombinovaná výroba tepla a el. energie). Dôkazom toho sú aj ocenenia Ministerstva hospodárstva a Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry, ktoré tieto aktivity nášho zmluvného partnera ocenili v rokoch 2005 a 2008 ako jedny z najlepších projektov komunálnej energetiky na Slovensku.
         Okrem vyššie uvedených skutočností Vám môžem oznámiť, že nielen v meste Snina došlo v uplynulých rokoch k jednej z najrozsiahlejších komplexných investícií do komunálnej energetiky, ale naviac je tu aj spolupráca s teplárňou bývalého podniku Vihorlat, kde sa vyrába cca 85 % tepla potrebného pre mesto Snina. Nadväzne na to máme so spoločnosťou Tenergo zmluvy, kde sa náš zmluvný partner zaväzuje v prípade neočakávaných problémov so súčasným zdrojom tepla, vybudovať nový moderný kogeneračný zdroj tepla.
         V uplynulom období bola mimo všetkých energetických aktivít schválená aj energetická koncepcia mesta Snina, ktorá do dôsledkov rieši energetickú situáciu v meste tak v krátkodobom aj dlhodobom časovom horizonte.
         Ohľadom Vašej otázky o nakladaní s majetkom mesta by som chcel uviesť, že Tenergo sa zaviazalo hospodáriť s majetkom so starostlivosťou riadneho hospodára a po ukončení zmluvných vzťahov v roku 2022, v prípade nepokračovania vzájomnej spolupráce, odovzdať svoje investície do majetku mestu Snina za 1.- Sk. V prípade eventuálneho predaja svojich energetických aktivít, zmluva zaväzuje akýkoľvek prípadný tretí subjekt k pokračovaniu plnenia zmlúv medzi mestom Snina a Tenergo.
         Záverom snáď iba toľko, že v dobe, kde podľa mojich informácií mnohé mestá bojujú s nedostatkom finančnom prostriedkov a často veľmi zložito riešia problematiku komunálnej energetiky, mesto Snina môže so zadosťučinením konštatovať, že má fungujúce moderné, progresívne a efektívne tepelné hospodárstvo. To nám mimochodom umožňuje plne sa venovať ostatným investičným aktivitám, ktoré vo svojom dôsledku uľahčia a spríjemnia život obyvateľom nášho mesta.
 

Kúpa a predaj kaštieľa
- Pri predaji kaštieľa pre pána Mergu v roku 1995 nebolo mesto Snina účastníkom predmetnej kúpnej zmluvy, pretože predávajúcim bolo Ministerstvo financií SR a kupujúcim zasa pán Merga ako fyzická osoba. Samotný kaštieľ nebol v minulosti nikdy vo vlastníctve mesta.
- Čo sa týka kúpy kaštieľa na základe Kúpnej zmluvy č. 42/2009/Pr zo dňa 27. 10. 2009, celý právny úkon pána primátora, t. j. podpísanie kúpnej zmluvy je výsledkom viacerých rozhodnutí Mestského zastupiteľstva v Snine, ktoré jednotlivými uzneseniami č. 196/2007, 478/2008 a 651/2009 rozhodlo o kúpe uvedenej nehnuteľnosti vrátane kúpnej ceny. Za uznesenie č. 651/2009, ktorého súčasťou bol aj samotný text Kúpnej zmluvy, hlasovali všetci prítomní poslanci mestského zastupiteľstva. Samotná kúpna cena bola dohodnutá s pánom Mergom po viacerých dlhodobých rokovaniach. Pôvodne p. Merga požadoval sumu 14 mil. Sk.. Teda mestu sa podarilo znížiť kúpnu cenu na 10,5 mil. Sk. Pri samotných rokovaniach o cene platili všeobecné pravidlá ponuky a dopytu. Predávajúci mal ponuky aj od iných záujemcov a preto pod dohodnutú cenu už nebol ochotný ísť.

Žiadosť o nenávratný finančný príspevok z fondov EÚ
- Je pravdou, že mesto Snina predmetnú nehnuteľnosť odkúpila za účelom záchrany národnej kultúrnej pamiatky v meste Snina s využitím nenávratného finančného príspevku z fondov EÚ. Jednou z podmienok príslušnej výzvy je aj mať vo vlastníctve všetky nehnuteľnosti, ktorých sa žiadosť týka. Na vypracovanie analýz a samotnej žiadosti má mesto uzatvorenú štandartnú zmluvu s firmou CENTIRE s. r. o. Žiadosť o poskytnutie nenávratného finančného príspevku z fondov EÚ bola predložená na Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR a bola schválená vo februári tohto roku. V prvý júnový týždeň sa už ukončil aj proces kontroly všetkých povinných príloh k žiadosti, v súčasnosti trvá proces verejného obstarávania na dodávateľa.

         Ako majú všetci obyvatelia či návštevníci mesta možnosť vidieť, mesto v tomto volebnom období investovalo nemálo finančných prostriedkov do obnovy areálu nemocnice, úpravy parkovísk či prístrojového vybavenia. Takisto sú v pláne financie na rekonštrukciu samotnej budovy nemocnice, výmeny okien, následne strechy a pod. Budova polikliniky v areáli nemocnice, vybudovaná v 70.-tych rokoch 20. storočia, bola tak nekvalitne urobená, že sa za celé roky muselo investovať do opráv kanalizácie, vody, okien atď. Keďže v záujme mesta bolo riešiť komplex nemocnice i polikliniky súčasne, aby došlo k revitalizácii celého areálu ako celku, najlepším riešením bol odpredaj polikliniky, keďže všetky ambulancie v nej sú súkromné. Uskutočnilo sa množstvo rokovaní s nájomcami budovy, teda súkromnými ambulanciami. Všetci nájomcovia mali garantované predkupné právo v nájomných zmluvách na svoje priestory, ktoré užívali. Nakoniec po rokovaniach a vzájomných dohovoroch medzi jednotlivými nájomcami ostali dvaja záujemcovia o kúpu budovy. Mestské zastupiteľstvo na svojom rokovaní v októbri 2008 schválilo odpredaj časti budovy pre DIADERM s.r.o. za kúpnu cenu 46 438,29 EUR a časti budovy pre REVITAL PLUS s.r.o. za kúpnu cenu 124 377,61 EUR. Kúpna cena bola stanovená na základe znaleckého posudku a bola stanovená zmluvná podmienka pre kupujúcich do dvoch rokov od nadobudnutia majetku do vlastníctva zrealizovať rekonštrukciu budovy.